It is clear that globalisation has

It is clear that globalisation has failed to rid the world of poverty. Rather than being an unstoppable force for development, globalisation now seems more like an economic temptress, promising riches to everyone but only delivering to the few. Although global average per capita income rose strongly throughout the 20th century, the income gap between rich and poor countries has been widening for many decades. Globalisation has not worked.
The reason globalisation has not worked is because there has not been enough of it. If countries, including the rich industrialised ones, got rid of all their protectionist measures, everyone would benefit from the resulting increase in international trade: it's simple economics. If unnecessary government regulation can be eliminated, and investors and corporations can act freely, the result will be an overall increase in prosperity as the "invisible hand" of the market does its work.

Tell that to countries that have followed this route. I doubt many people in Argentina would agree. Many developing countries have done exactly what free market evangelists such as the International Monetary Fund told them to and have failed to see the benefits. The truth is that no industrialised society developed through such policies. American businesses were protected from foreign competition in the 19th century, as were companies in more recent "success stories" such as South Korea. Faith in the free market contradicts history and statistical evidence.

You're looking at the wrong statistics. In most cases, low-income countries are the ones that have not been able to integrate with the global economy as quickly as others, partly because of their chosen policies and partly because of factors outside their control. The plain truth is that no country, least of all the poorest, can afford to remain isolated from the world economy.

Even if this were true, what about the other unwanted effects of globalisation? The power of corporations and the global financial markets adversely affect the sovereignty of countries by limiting governments' ability to determine tax and exchange rate policies as well as their ability to impose regulations on companies' behaviour. Countries are now involved in a "race to the bottom" to attract and retain investment; multinational corporations are taking advantage of this to employ sweatshop labour and then skim off huge profits while paying very little tax.

First, governments' sovereignty has not been compromised. The power of the biggest corporations is nothing compared with that of government. Can a company raise taxes or an army? No. Second, nations are not involved in a "race to the bottom". Figures last year showed that governments around the world are on average collecting slightly more taxes in real terms than they were 10 years earlier. And the argument that workers in poorer countries are being exploited is hard to support. They are clearly better off working for multinationals. If they weren't, they wouldn't work for them. In fact research shows that wages paid by foreign firms to workers in poorer countries are about double the local manufacturing wage.

But what about these so-called multilateral organisations like the IMF, World Bank and World Trade Organisation? I don't remember electing them, so what gives them the right to say how countries run their own affairs? Isn't it obvious that these organisations only serve the interests of the US and to a lesser extent the other rich countries? Their only role is to peddle the neoliberal orthodoxy - the Washington consensus - that only impoverishes the poorest nations and maximises the profits of multinationals.

It is only through organisations such as these that the less developed countries have a chance to improve their situations. The IMF is there to bail out countries that get into financial difficulties. Governments go to the IMF because the alternative is much worse. If the IMF and its sister organisation, the World Bank, were shut down, the flow of resources to developing countries would diminish, leaving the developing world even worse off. The WTO is a different kind of organisation and is run on a one-country-one-vote basis with no regard for the economic power of each nation; every single member has a veto. In addition, no country can be compelled to obey a WTO rule that it opposed in the first place.

ผลลัพธ์ (สโลวัก) 1:

Je zrejmé, že globalizácia má nedokázal zbaviť svet chudoby. Skôr než byť nezastaviteľná sila pre rozvoj globalizácie teraz vyzerá viac ako ekonomické temptress, sľubné bohatstva pre každého, ale len prináša niekoľko. Hoci globálny priemerný príjem na obyvateľa vzrástol výrazne počas celého minulého storočia, má bol po mnoho desaťročí rozšírenie rozdielov v príjmoch medzi bohatými a chudobnými krajinami. Globalizácia sa neosvedčila.Globalizácia sa neosvedčila dôvodom je, že tam nebolo dosť. Ak krajinami, vrátane priemyselne rozvinutých ako bohaté, zbavil všetkých svojich ochranárskych opatrení, všetci by mali prospech z výsledné zvýšenie objemu medzinárodného obchodu: je to jednoduché ekonomiky. Ak možno odstrániť zbytočné vládnych nariadení a investorov a korporácie môžu slobodne konať, výsledok bude celkové zvýšenie prosperity ako "neviditeľnou rukou" trhu robí svoju prácu.Povedať že do krajín, ktoré nasledovali touto cestou. Pochybujem, že veľa ľudí v Argentíne by súhlasiť. Mnohé rozvojové krajiny urobili presne čo voľný trh evanjelisti ako medzinárodný menový fond im povedal, a nedokázali vidieť výhody. Pravdou je, že žiadny industrializované spoločnosti rozvíjať prostredníctvom takýchto politík. Amerických firiem boli chránené od zahraničnej konkurencie v 19. storočí, boli spoločnosti v novších "úspechy" ako Južná Kórea. Viera vo voľný trh odporuje histórii a štatistický dôkaz.Hľadáte na zlé štatistiky. Vo väčšine prípadov, low-príjmy krajiny sú tie, ktoré neboli schopní integrovať s globálnou ekonomikou tak rýchlo, ako iní, čiastočne preto, že ich zvolené podmienky a čiastočne z dôvodu faktorov mimo ich kontrolu. Pláni pravdou je, že žiadna krajina, najmenej zo všetkých najchudobnejších môže dovoliť zostať izolovaný od svetového hospodárstva.Aj keby to bola pravda, čo o iných nežiaducich účinkov globalizácie? Moc korporácií a globálnych finančných trhov nepriaznivo ovplyvniť suverenitu krajiny tým, že obmedzuje schopnosť vlád určenie dane a kurzové podmienky, ako aj ich schopnosť zaviesť predpisy o správania podnikov. Teraz podieľajú "závodu ku dnu" pritiahnuť a udržať si investície; nadnárodné korporácie využívajú to zamestnať manufaktúre práce a potom zbierať z obrovské zisky pri platení veľmi málo daňové.Po prvé, nebola ohrozená suverenitu vlád členských štátov. Moc najväčšie korporácie je nič v porovnaní s vládou. Spoločnosť môže zvýšiť dane alebo armáda? nie. Po druhé, národy nie sú zapojené do "závodu ku dnu". Čísla minulého roka ukázal, že vlády po celom svete sú v priemere zber mierne viac daní v reálnych hodnotách ako tomu bolo pred 10 rokmi. A argument, že pracovníci v chudobnejších krajinách sú využívané je ťažké na podporu. Sú jasne lepšie pracovať pre nadnárodné spoločnosti. Keby neboli, nebude pracovať pre nich. V skutočnosti výskum ukazuje, že mzdy vyplácané zahraničných firiem pracujúcich v chudobnejších krajinách sú asi dvojnásobok miestnej výroby mzdy.Ale čo o týchto takzvaný multilaterálne organizácie ako MMF, Svetovej banky a Svetovej obchodnej organizácie? Nemusíte pamätať, voľbe, tak to, čo im dáva právo povedať ako krajín prevádzkovať svoje vlastné záležitosti? Nie je zrejmé, že tieto organizácie len slúžiť záujmom USA a v menšej miere ostatné bohaté krajiny? Ich jedinou úlohou je rozprodávat neoliberálneho pravoslávie - washingtonský konsenzus - len je ochudobnené najchudobnejších národov a maximalizuje zisky z nadnárodných spoločností.Je to len prostredníctvom organizácií, ako sú tieto, že menej rozvinutých krajinách majú šancu na zlepšenie ich situácie. MMF je tam vyskočiť z krajín, ktoré sa dostanú do finančných ťažkostí. Vlády ísť na MMF, pretože alternatívou je oveľa horšie. Ak MMF a sesterskou organizáciou, Svetovou bankou, boli odstavené, tok zdrojov do rozvojových krajín, by sa zmenšila, opúšťať rozvojovom svete ešte horšie. WTO je iný druh organizácie a prebieha na základe one-krajiny-jeden-hlasovanie bez ohľadu na ekonomickú silu z každého národa; každý jeden člen má právo veta. Navyše žiadna krajina môže byť nútený počúvať WTO pravidlo, ktoré je na rozdiel od na prvom mieste.